Vedci rozlúštili zredigované milostné listy Márie Antoinetty švédskemu grófovi
Listy si vymieňali medzi júnom 1791 a augustom 1792 – v období, keď bola francúzska kráľovská rodina pod prísnym dohľadom v Paríži po pokuse o útek z krajiny.
WASHINGTON — Nie bez teba. Môj drahý priateľ. Teba, ktorú milujem.
Mária Antoinetta poslala tieto prejavy náklonnosti – alebo viac? — v listoch svojmu blízkemu priateľovi a milencovi Axelovi von Fersenovi. Niekto neskôr použil tmavý atrament na čmáranie po slovách, zrejme aby utlmil efuzívny, možno milostný jazyk.
Vedci vo Francúzsku vymysleli novú metódu na odhalenie pôvodného písma, pričom oddelili chemické zloženie rôznych atramentov používaných na historických dokumentoch. Svoju metódu otestovali analýzou súkromných listov medzi francúzskou kráľovnou a švédskym grófom, ktoré sú uložené vo francúzskom národnom archíve.
To im umožnilo prečítať pôvodné slová a dokonca identifikovať osobu, ktorá ich vyškriabala – samotného Fersena.
Vždy je vzrušujúce, keď zistíte, že o minulosti môžete vedieť viac, ako ste si mysleli, povedala historička Rebecca L. Spang, ktorá študuje francúzsku revolúciu na Indiana University a do štúdie sa nezapojila.
Listy si vymieňali medzi júnom 1791 a augustom 1792 – v období, keď bola francúzska kráľovská rodina pod prísnym dohľadom v Paríži po pokuse o útek z krajiny. Čoskoro bude francúzska monarchia zrušená a budúci rok budú sťatá Mária Antoinetta aj jej manžel Ľudovít XVI.
V tejto dobe ľudia používali veľa kvetnatého jazyka - ale tu je to skutočne silný, skutočne intímny jazyk. Vieme, že s týmto textom existuje milostný vzťah, povedala Anne Michelinová, materiálová analytička vo Výskumnom centre pre ochranu prírody na Sorbonne a spoluautorka výskumu zverejneného v piatok v časopise. Vedecké pokroky .
Široké listy napísané na hrubom bavlnenom papieri hovoria o politických udalostiach a osobných pocitoch. Redigované frázy, ako napríklad šialene a milovaný, nemenia celkový význam, ale tón vzťahu medzi odosielateľom a príjemcom.
Marie Antoinette a Fersen sa stretli vo Francúzsku, keď mali obaja 18 rokov. Boli v kontakte až do jej smrti.
V západnej Európe v 18. storočí existuje určitý druh kultu listu ako formy písania, ktoré vám umožňuje prístup k charakteru človeka ako nikto iný, povedala Deidre Lynch, historička, ktorá študuje dobovú literárnu kultúru na Harvarde a nezaoberá sa štúdium.
Ako metaforický stav vyzlečenia si rozpustili vlasy a ukázali, kým naozaj sú, povedala.
Ale dôvtipní spisovatelia si boli vedomí aj toho, že ich listy môže čítať viacero divákov. Niektorí korešpondenti v Európe v 18. storočí skvele používali tajné kódy a takzvaný neviditeľný atrament, aby pred niektorými očami skryli ich plný význam.
Listy, ktoré si vymenili Marie Antoinetta a Fersen, ktorí sa nikdy neoženili, boli následne zmenené. Niektoré časti textu boli načmárané tmavým atramentom. Jeho rodina uchovávala korešpondenciu až do roku 1982, keď listy odkúpil francúzsky národný archív.
V ôsmich z 15 listov, ktoré výskumníci analyzovali, boli dostatočné rozdiely v chemickom zložení atramentov – podiel železa, medi a iných prvkov – na to, aby mohli zmapovať každú vrstvu samostatne, a tak obnoviť pôvodný text.
To je úžasné, povedal Ronald Schechter, historik, ktorý študuje knižnicu Marie Antoinetty vo William & Mary a nebol zapojený do štúdie. Povedal, že táto technika by tiež mohla pomôcť historikom dešifrovať zredigované alebo cenzurované frázy a pasáže v diplomatickej korešpondencii, citlivej politickej korešpondencii a iných textoch, ktoré unikli historickej analýze kvôli redakčným úpravám.
Michelin uviedla, že najprekvapivejším zistením bolo, že jej tím dokázal identifikovať aj osobu, ktorá listy cenzurovala. Bol to Fersen, ktorý použil rovnaké atramenty na písanie a redigovanie niektorých listov.
Jeho motivácia však zostáva predmetom špekulácií.
Stavím sa, že sa snažil chrániť jej cnosť, povedal Lynch z Harvardu. Vyhodiť jej listy by bolo ako vyhodiť prameň vlasov. Chce dve nezlučiteľné veci: Chce si ponechať písmená, no chce ich aj zmeniť.
ਸਾਂਝਾ ਕਰੋ: