Tyler Johnson sa cíti duševne „osviežený“, fyzicky vstupuje do druhej sezóny Blackhawks

Po mizernej debutovej sezóne sužovanej zraneniami Johnson ťažil z dlho očakávaného plného leta. Ale vo veku 32 rokov sa uvidí, ako podobný bude svojmu bývalému ja.

Fotografie AP

MILWAUKEE - Minulá sezóna nedopadla dobre pre útočníka Blackhawks Tylera Johnsona.

Od obhajcu Stanley Cupu Lightning prešiel k nefunkčným Hawks. Jeho dlhotrvajúce zranenie chrbta vybuchlo, čo si vyžiadalo, aby nasledoval kroky Jacka Eichela a podstúpil operáciu umelej výmeny disku. Aj po návrate z nej vynechal viac času s otrasom mozgu a už nenašiel svoj bodovací rytmus.

Takže najlepšia časť tejto sezóny pre Johnsona môže byť, že to nie je posledná sezóna. Len si vypočujte, ako to opisuje.

„Minulý rok bol víchricou so všetkým, čo sa dialo, a potom sa zranili a potom sa vrátili a mali sezónu, ktorú sme mali,“ povedal nedávno. „Minulý rok bol úprimne, hneď od začiatku, trochu pokazený rok.

„Každý, kto tam bol minulý rok, je tu teraz. . . [je] práve obnovený. Existuje oveľa viac úsmevov a chlapci sú oveľa šťastnejší ako to, čo boli na začiatku minulého roka. Momentálne je to úplne iná dynamika a je to naozaj dobré.“

Ale plynutie času nie je jediným dôvodom, prečo sa Johnson cíti optimistickejšie, pokiaľ ide o roky 2022-23. Tiež mal konečne také leto – oddychové a omladzujúce –, ktoré potreboval na to, aby vstúpil do tréningového kempu čo najlepšie.

„Budem schopný byť oveľa lepší, než som bol,“ povedal Johnson. „Veľa z toho súvisí s pocitom zdravia, s [plným] letom [a] s mentálnym a fyzickým resetovaním.““

Svoju offseason musel začať v apríli, ako zvyčajne, a nie v októbri, ako v roku 2020 (po bublinovom titule Lightning COVID-19) alebo v júli, ako v roku 2021 (po odloženom titule Lightning).

S umelou platničkou nemal žiadne komplikácie a každé ráno sa budil bez bolesti. Išiel na ryby do Mexika a strávil čas doma v štáte Washington.

A osvojil si slávny tréningový plán a cvičenia trénera sily a kondície Hawks Paula Goodmana. S Lightning sa letná príprava točila predovšetkým okolo jednej veci: ‚‚Koľko dokážeš zdvihnúť?‘‘ Johnson si rýchlo uvedomil, že je to trochu iné.

„Bolo to veľa kardia, veľa vecí založených na pohybe, veľa rôznych vecí, ktoré som ešte nerobil,“ povedal. „Teraz mám pocit, že som trochu viac prepojený so svojím telom. A vôbec som sa nemusel starať o krk alebo ramená, takže som nemal nič, na čo by som si musel dávať pozor alebo na čo dávať pozor. Bolo pekné sa len tak presadiť.‘‘

Najpálčivejšou otázkou teraz je, nakoľko podobný môže byť Johnson so 100% duševným a fyzickým zdravím hráčovi, ktorým býval. Môže byť blízko k verzii seba samého, ktorá získala 45 alebo viac bodov v troch po sebe nasledujúcich sezónach (2016-17 až 2018-19)?

Hrací čas bude v tomto tíme Hawks ľahko dostupný a ak sa Johnson vyrúti z brány ako 45-bodový chlapík, môže si zabezpečiť pozíciu v prvej šestke. Na druhej strane má 32 rokov – keď Patrick Kane a Jonathan Toews odídu, bude najstarším útočníkom Hawks – a produkoval iba 22-bodovým tempom, aj keď bol v zostave minulú sezónu.

V tomto smere ukáže len čas. Nový tréner Luke Richardson už medzičasom oceňuje skúsenosti a pozitíva, ktoré Johnson prináša.

„Je nápomocný na ľade pri tréningu – s hráčmi a trénermi – aby sme sa uistili, že máme prehľad o tom, či sa veci prijímajú správne a či sú pochopené,“ povedal Richardson. „Má skvelú povahu, usmieva sa a rád sa baví. Kedysi som proti nemu nenávidel [koučovanie]. . . pretože priniesol energiu do druhého tímu, a to je to, čo pre nás tento rok urobí.‘‘

ਸਾਂਝਾ ਕਰੋ: