Keď sa antisionizmus stane antisemitizmom
Určite nie je niečo v poriadku, keď americkí univerzitní študenti, aby sa cítili bezpečne, musia skrývať svoju židovskú identitu len preto, že majú určité politické presvedčenie.
Posledných asi päť rokov boli židovskí študenti na Illinoiskej univerzite v Urbane-Champaign umlčaní a prakticky vyhnaní za podporu štátu Izrael.
Určite je niečo hlboko v neporiadku, keď, aby sa cítili bezpečne, musia skrývať svoju židovskú identitu, jednoducho preto, že majú určité politické presvedčenie.
Kritika a otvorená diskusia by určite mali byť krvou živej univerzitnej kultúry, ba dokonca aj demokracie samotnej. Ale to je možné a možno to považovať za legitímne, iba ak sa to robí skutočne recipročným spôsobom a všetky strany môžu byť účastníkmi rozhovoru. Sme však svedkami čoraz netolerantnejšej delegitimizačnej politickej kultúry (naľavo aj napravo), v ktorej sa čoraz viac zužujú hranice toho, čo predstavuje prijateľné názory.
názor
Nemalo by byť potrebné uvádzať, že žiadny študent – či už je to Žid, kresťan alebo moslim – by sa nemal cítiť marginalizovaný. Týka sa to určite najmä akademických inštitúcií, ktoré sú hrdé na slobodu prejavu a kultúru zdvorilosti.
Nemýľte sa – kritika, ak je potrebná, je skutočne zdravá a potrebná v demokratickej politike. Nikto nespochybňuje právo kritizovať vládnu politiku štátu Izrael. Otázkou však je, kedy sa to zmení na antisemitizmus, o ktorom sme si mysleli, že vo svete po holokauste je minulosťou a slúži ako figový list?
Nezachádzame ani tak ďaleko ako Martin Luther King Jr., ktorý asi pred 50 rokmi vyhlásil, že keď ľudia kritizujú sionistov, myslia tým Židov. Hovoríte o antisemitizme! Nie všetky odchody zo sionistických pozícií sú založené na zlej vôli a rasistickej nevraživosti, ale v akom bode nastáva tento obrat, toto prepojenie?
Kontext poskytuje jednu stopu. Politické postoje a vyhlásenia sa neodohrávajú vo vzduchoprázdne. A za posledných pár rokov niet pochýb o tom, že došlo k citeľnému nárastu otvorene hrozivých antisemitských nálad, nárastu, ktorý sa v žiadnom prípade neobmedzoval len na univerzitné kampusy. Tento sentiment sa tiež, znepokojivo, premenil na činy.
Toto je kontext, napätá atmosféra, v ktorej sa antisemitizmus stáva čoraz prijateľnejším a pre niektorých sa ľahko premieňa na jedovaté protiizraelské postoje. Izrael sa stáva ľahko dostupnou nádobou, do ktorej možno naliať dlho potláčané, tradičné, protižidovské postoje.
Týka sa to otázky dvojitého metra. Niektorí dôsledne vykresľujú Izrael démonickými, zlými výrazmi, ignorujúc jeho demokratický parlamentný systém a zvyšujúcu sa integráciu jeho arabských občanov do života krajiny. Obviňovať Izrael z apartheidu, rasizmu a etnických čistiek je lož. Je to tento zvláštny jed, toto jednostranné nepriateľstvo, tento dvojitý štandard, ktorý maskuje antisionizmus, ktorý nie je o nič menší ako prebalený antisemitizmus.
Najlepší spôsob, ako čeliť antisemitizmu, je pochopiť ho. Aby sme to pochopili, musíme to vedieť definovať. Prijatie úplnej definície International Holocaust Remembrance Alliance a príkladov antisemitizmu je kritickým prvým krokom k zastaveniu nenávisti voči Židom. Ak to dokážu OSN, Bahrajn a Spojené arabské emiráty, mala by to dokázať aj každá americká inštitúcia.
Toto všetko sa odohráva v samospravodlivej, moralisticky rozhorčenej kultúre zrušenia so zámerom démonizovať a delegitimizovať toho druhého. Našťastie prvý dodatok povoľuje slobodu prejavu, ktorá tiež povoľuje nenávistné prejavy, či už rasistické alebo antisemitské. Odpoveďou na nenávistné prejavy je viac prejavov, nie umlčovanie iných názorov alebo vylúčenie jednotlivcov z dôvodu ich rasy, etnickej príslušnosti alebo náboženstva.
Univerzity náležite odsudzujú všetky formy nespravodlivosti a musia začať odsudzovať antisemitizmus, najmä ak popiera právo na sebaurčenie, právo všetkých národov. Žiaden študent by nemal mať pocit, že existuje konflikt medzi presadzovaním sociálnej a rasovej spravodlivosti a ohrozením svojej identity; žiadny židovský študent by nemal mať pocit, že by mal skrývať svoju identitu, pretože cíti spojenie so štátom Izrael (alebo zo strachu toto spojenie opustiť).
Viera aj ich historická skúsenosť urobili Židov obzvlášť citlivými na diskrimináciu každého druhu. Tieto vylučujúce opatrenia sú neprijateľné, či už je to explicitné, alebo keď je to vo forme píšťalky. Ako povedala Lauren Nesher, seniorka z UIUC: Odpoveďou na antisemitské prejavy je nikdy nerobiť nič. Rovnako ako odpoveď na rasistické prejavy je nikdy nerobiť nič.
Aviv Ezra je generálny konzul Izraela na Stredozápade.
Posielajte listy na letter@suntimes.com .
ਸਾਂਝਾ ਕਰੋ: