Drahá Abby: Som odsúdená byť navždy sama, ale nemôžem to celkom prijať
Pre rozvedenú ženu, ktorá nemá priateľov alebo rodinu, bol život v karanténe jednoduchší ako nemať nikoho, s kým by sa stýkala, keďže spoločnosť sa opäť otvára.
MILÁ ABBY: Po rozvode pred 15 rokmi som sa na jej žiadosť presťahoval 800 míľ ďaleko, aby som bol blízko mojej jedinej rodiny – mojej staršej sestry. Sme si blízki a každý deň si telefonujeme, ale nič spolu nerobíme, pretože je vždy zaneprázdnená a aktívna so svojím 50-ročným partnerom a ich okruhom priateľov.
Našiel som si málo priateľov (len pár z práce a známych zo susedstva), ani som nenašiel romantické spojenie napriek tomu, že som vyskúšal online zoznamky, svojpomocné knihy a dobrovoľníctvo. Dokonca som pred pár rokmi skúšala ísť na dovolenku sama, čo bola bieda. Prešla som poradňou trikrát. Všetci traja profesionáli dospeli k záveru, že toto je jednoducho môj život.
Počas karantény COVID som sa vlastne prvýkrát po 15 rokoch cítil normálne, pretože aj všetci ostatní trávili všetok čas doma sami. Aj keď sa mi uľavilo a som vďačný za vakcíny, ktoré nás priviedli bližšie ku koncu pandémie, som tiež v depresii. Obávam sa návratu k normálu, pretože ľudia budú opäť žiť a ja tu budem sedieť a pozerať sa. Ako akceptujem, že takýto bude môj život? — V JUŽNEJ KAROLÍNE ODSTAVENÉ
VÁŽENÍ BUDÚCI: Moja zosnulá matka mi raz povedala, že ľudia môžu byť tak šťastní, ako sa rozhodnú byť. Zdá sa, že ste niekto, kto má príliš veľa času. Nie si chudák s nosom natlačeným na okno pekárne. Ste schopný dospelý, ktorý teraz, keď je zaočkovaných toľko ľudí, môže vyjsť z vášho príbytku a zapojiť sa do aktivít, ktoré vás ZAUJÍMAJÚ.
Čas, ktorý strácate sledovaním iných, ako žijú svoje životy, je čas, ktorý by ste mohli stráviť tým, že sa dostanete do komunity a možno budete opäť dobrovoľníctvom, navštevovaním triedy alebo hľadaním práce na čiastočný úväzok. Ak tak urobíte, možno stretnete iných s podobnými záujmami a – aj keď môžete alebo nemusíte nájsť romantiku, po ktorej túžite – môžete si nájsť nových priateľov.
MILÁ ABBY: Staral som sa o všetky tri moje vnúčatá od narodenia až do 9. roku môjho najstaršieho. Potom som zistil, že ide domov a rozpráva svojim rodičom všetko, čo sa stalo, kým boli so mnou (vôbec nič zlé). Namiesto toho, aby o tom so mnou hovorila, ich mama ich teraz odo mňa tají.
Rozhodol som sa prestať sa s nimi stretávať, pretože mám pocit, že ich mama mi po toľkých rokoch zrazu neverí a nepozná ma. To isté cítim o svojom synovi. Myslím, že by mal vidieť, čo sa deje, a niečo s tým urobiť, ale nechcem medzi nimi spôsobiť problémy. Mýlim sa? — ODSTRÁNENIE V NOVOM MEXIKU
VÁŽENÝ STRUH: Nie je nič zlé na tom, keď deti rozprávajú rodičom, čo sa stalo na návšteve u starých rodičov. A ak rodič (rodičia) cítia nejaké obavy alebo nepohodlie, malo by zmysel, aby sa o tom diskutovalo medzi dospelými. Vo vašom liste chýba niečo dôležité. VIETE, čo povedala vaša vnučka mame? Nevidím nič zlé na tom, že ste oslovili svojho syna a zorganizovali rodinnú konferenciu, na ktorej by ste o tom prediskutovali. Úprimne povedané, je po splatnosti.
Dear Abby napísala Abigail Van Buren, známa aj ako Jeanne Phillips, a založila ju jej matka Pauline Phillips. Kontaktujte Dear Abby na www.DearAbby.com alebo P.O. Box 69440, Los Angeles, CA 90069.
Dobrá rada pre každého – od tínedžerov až po seniorov – je v Hnev v nás všetkých a ako sa s ním vysporiadať. Ak chcete objednať, pošlite svoje meno a poštovú adresu spolu s šekom alebo peňažným poukazom na 8 USD (prostriedky v USA) na adresu: Dear Abby, Anger Booklet, P.O. Box 447, Mount Morris, IL 61054-0447. (Poštovné a balné sú zahrnuté v cene.)
ਸਾਂਝਾ ਕਰੋ: